zdroj obrázku: pantaubooks

Knižná séria Hilda je o dobrodružstvách modrovlasej dievčiny žijúcej na samote v horách so svojou mamou, kde zažíva rôzne dobrodružstvá pri objavovaní mýtických bytostí. V tejto kúzelnej knižke, ktorá sa skladá z dvoch príbehov sa,  ako už názov napovedá, stretáva v prvom príbehu s trollami a v tom druhom s obrami a elfmi. Na jej potulkách ju sprevádzajú Větvík, jej domáce zvieratko, ktoré je akýmsi krížencom psa, líšky a srnky, a Poleňák, drevené stvorenie, ktoré jej mnohokrát lezie na nervy, no na druhú stranu ju zachraňuje v neľahkých situáciách.


Príbehy o dobrodružstvách Hildy sú primárne určené pre deti, no zaujmú každého, kto sa chce ponoriť do sveta fantázie a spoznať kúsok severskej mytológie. Očaria vás nielen príbehom, ale aj jednoduchými, no o to viac prepracovanými kresbami a aj keď máte počas čítania pocit, že viete odhadnúť koniec, nastane pred ním prekvapivý zvrat, ktorý je však nakoniec aj tak nasledovaný predpokladaným koncom, no aj napriek tomu je táto knižka úžasná.

“Sny o nepravdepodobnom majú svoje meno. Voláme ich nádej.”

zdroj obrázku: xaroulini

“Georg, týmto príbehom sa tiahne jedna niť, a tou sú chvíle, čo som strávil s Pomarančovým dievčaťom. Nemá zmysel počítať dni, keď som ju nestretol. Tak ako sa nehovorí o kupónoch lota, čo nevyhrali. Počul si niekedy, že by sa nimi niekto chválil? Kedy si naposledy čítal v novinách o človeku, ktorý sa nestal v lote milionárom? O tom je aj tento príbeh. Príbeh o dievčati s pomarančami je rozprávanie o obrovskej lotérii, kde vidno len víťazné kupóny.”

Georg bol ešte primalý na to, aby to chápal. Preto sa rozhodol zanechať mu list, v ktorom mu položil zopár otázok, rozprával mu o živote a vesmíre, no rozpovedal mu aj tajomný príbeh o dievčine s pomarančami. Georg sa nakoniec rozhodne napísať knihu spolu s jeho otcom, je to akýsi dialóg ponad priepasť času. Knihu totiž tvorí Janov list z minulosti, prostredníctvom ktorého Georg spoznáva svojho otca, a myšlienky a odpovede jeho syna zo súčastnosti. Viac vám však prezradiť nechcem, knižka určite stojí za to, aby ste po nej siahli a záhadu Pomarančového dievčata odhalili sami.

zdroj obrázku: bookswrotemystory

V post-anarchistickom svete, kde vládu prebrali Renegáti - ľudia s výnimočnými schopnosťami, ktorí chceli pre svet lepšiu budúcnosť, sa hneď na začiatku stretávame s Novou, Anarchistkou, z ktorej pohľadu je prerozprávaná väčšina kapitol.  K Renegátom cíti nenávisť, lebo jej otcovi prisľúbili, že ochránia ich rodinu a kvôli tomu, že nedodržali slovo ostala Nova bez rodičov a mladšej sestry. To však nie je jediná vec, kvôli ktorej túži po pomste. Neskôr jej Renegáti zabili strýka, vodcu Anarchistov, ktorý sa o ňu staral odkedy prišla o rodičov. Nie všetky kapitoly sú však prerozprávané z jej pohľadu, ale aj z pohľadu Adriana, syna dvoch zakladajúcich Renegátov, a tak máme možnosť nahliadnuť, ako to funguje v oboch znepriatelených skupinách. Aj napriek tomu tak nejak nevieme, komu vlastne držíme palce. Zo začiatku nadržiavame Nove aj napriek tomu, že je Anarchistkou a vo väčšine príbehov sú práve superhrdinovia tí dobrí. Nie všetko je však také, ako sa môže zdať. Niektorí z Renegátov porušujú vlastný kódex a na druhú stranu tu máme Anarchistov, ktorí netúžia po chaose, ale po slobode. Táto kniha jednoducho nemá vyslovene kladné či záporné postavy, no postavy, ktoré sa správajú ľudsky, podľa svojho presvedčenia. Každá skupinka chce dosiehnuť to, čo je podľa nich najlepšie, no aj napriek tomu, sú to úhlavní nepriatelia. Čo sa však stane, ak sa tieto dva svety stretnú, keď sa Nova pod zmeneným menom zúžastní skúšok za Renegátku, aby mala informácie z prvej ruky, a nakoniec uspeje?

 
 Knižku hodnotím veľmi pozitívne, nakoľko sa pri nej človek nenudí. Takmer neustále bola nabitá akciou a opis prostredia bol tak úžasný, že ste niekedy mali pocit, že ste na tých miestach z knižného sveta boli. Ďalšou kladnou vecou je aj to, že schopnosti Renegátov a Anarchistov neboli už stokrát okukané a tuctové, no práve naopak originálne. Nova, ktorá nikdy nespí a vie človeka uspať tým, že sa ho dotkne, či Adrian, ktorý dokáže zhmotniť všetky svoje kresby, no nie len to. Čo poviete na superschopnosť, premeniť sa na kŕdeľ motýlov, ovládať masu ľudí ako bábky, či dokonca absorbovať schopnosti ostatných výnimočných?

zbroj obrázku: ohdear_ohdeer

“Everything that terrifies you these monsters that keeps you up at night that torment you that make you feel small breakable unable to breathe like you should not exist at all, you defeat them everyday just by being alive, this on its own proves that you are enough, and you already have everything you need to survive.”

“When your daughter asks you to tell her bedtime stories, the kind that you grew up with, I hope you tell her better versions.

I hope you tell her bedtime stories where the princess isn't the princess but a knight and she's going to wat with dragons all by herself. I hope you tell her stories where the princess rescues her father's kingdom from impending doom. I hope you tell her stories where girls save themselves from anything. And no towers and monsters and dragons and kings can ever stop them from doing what they want to do.”

V druhom dieli obe sestry bojujú s temnotou, čo oproti prvému dielu nie je zmena, no tentokrát, je jedna z dvojčiat nedobrovoľne jej súčasťou a temnota sa snaží na svoju stranu získať aj tú druhú. Snažia sa bojovať proti dávnemu predurčeniu, no každá po svojom. Oproti prvému dielu v knižke nájdeme nové postavy, ale aj prostredie, v ktorom sa dej knižky odohráva. Tento diel sa mi páčil o čosi menej,  no koniec knižky to vynahradil a zaujíma ma, akým smerom sa knižná séria posunie. Zvíťazí dobro, ako v rozprávkach, alebo ho premôže temnota? Tento diel knižnej série o dvojčatách Lei a Sáre priniesol viac mágie, napätia a aj akcie, ktorej však niekedy bolo až príliš a výsledné hodnotenie knižky je teda nasledovné:


A čo vy? Čítali ste už Labyrint osudu, či inú knižku od autorky Lenky Dostálovej, alebo sa len chystáte?

Clementine po smrti Emme zanechala niekoľko denníkov v odtieňoch modrej, ktoré počas svojho života zapísala a my ich spolu s ňou čítame. Skoro celý príbeh je písaný v retrospektíve, ktorá je nakreslená v čiernobielych odtieňoch a jediné farebné veci sú práve tie modré. My sa tak dozvedáme, aké to je mať rád niekoho, kto je rovnakého pohlavia, zápasiť s tým, no aj byť kvôli tomu šikanovaný nielen zo strany spolužiakov, ale aj rodičov.

Všetko sa začalo tým, keď Clementine zobral Valentin, jej najlepší kamarát, do gay klubu, kde zahliadla modrovlasú dievčinu, ktorú už raz videla na ulici, keď mala ísť na rande s Tomasom, lebo ju k tomu kamarátky v podstate donútili. Vzťah sa nakoniec rozpadne po šiestich mesiacoch, keď Thomas začína chcieť niečo viac a hlavná hrdinka si začína uvedomovať skutočnosť, že ju opačné pohlavie nepriťahuje. Po čase sa Clementine začína stretávať s Emmou, vyššie spomenutým dievčaťom, ktorému však vyhovuje len priateľstvo s výhodami a nie je ochotné rozísť sa so svojou priateľkou a tak sa príbeh čoraz viac zamotáva.

zdroj obrázku: Twitter

Táto knižka by sa dala rozdeliť do troch častí:
1. Toto je tak zlé, že neviem, či to vôbec čítať ďalej #poďmesaľutovať
2. Presladené, ale v pohode
3. Motivačná literatúra #dokážemvšetkosamanepotrebujemnikoho

Aj keď sa našlo zo desať básničiek, alebo skôr ich myšlienok, ktoré sa mi páčili, zopár ku ktorým som mala neutrálny názor a bola som v pohode s čítaním ich, no prvá kapitola the princess bola jedna veľká pohroma. Akože je pekné, že sa chce autorka podeliť so svojím životným príbehom a píše o tom, čo strašné v živote prežila, ale nie takto... naozaj. A ešte jedna vec, keď som zbežne pozerala recenzie na Good reads, čo som zrejme mala spraviť pred tým, než som si knižku objednala našla som jednu vetu s ktorou sa naozaj nedalo nesúhlasiť, väčšina tejto knihy, bola totiž oenterovaná sebaľútosť.

Vie mi niekto vysvetliť, kde konkrétne môžem napríklad v tomto texte nájsť tú sľúbenú poéziu? A prečo niekto ničí knižky takýmto strašným spôsobom? Ešte k tomu tie najobľúbenejšie?

she begins
tearing
the pages

from the spines
of her favorite
books

& frantically
stuffs wads of words
into her mouth,

praying it's true
that you become
what you eat

Celý príbeh pôsobí dosť pochmúrne a je z neho cítiť, aký je hlavný hrdina nešťastný, okrem tohto som asi z knižky nič iné nevyzistila. Fajn nápad je určite to, že je knižka (takmer) bez slov, no aby nápad fungoval, čitatelia by mu mali porozumieť, inak to tak nejak stráca význam a jedná sa len o obrázky v knižnej väzbe. Inak ešte si musím trochu rýpnuť, ako sa dá pomýliť autorové meno? Jednoducho keď je preklep vo vnútri knihy, je to aspoň trochu akceptovatelné, aj keď by sa to nemalo stať, vzhľadom na to, že ju čítalo niekoľko ľudí pred tým, ako bola poslaná do tlače, no toto je sila.

*1,5

Ako už názov napovedá, jedná sa o básne o láske, no mimo toho aj o živote. Nie sú však len tak obyčajné, sú dopĺňané čiernobielymi fotografiami, niektoré sú písané bielym písmom na čiernej stránke, caps lockom, či dokonca ručne. Dokopy to tvorí akýsi jedinečný súlad a tak je knižka pastvou pre oči nie len kvôli vzhľadu, ale aj kvôli textu, ktorý sa v nej nachádza. Keď ma nejaká báseň oslovila, alebo sa mi z nej zapáčila nejaká myšlienka, dala som si na stranu, na ktorej sa nachádzala lepiacu záložku, no a na konci ich tam bolo takmer tridsať.

“Her heart was wild
but I didn't want to catch it.
I wanted to
run with it
to set mine free.”



Táto knižka sa mi páčila viac než Milk and Honey, ktorá v rámci sveta modernej poézie zažila asi najväčší boom. Navyše sa k nej ten čiernobiely nádych jednoducho dokonale hodí. V poslednom čase mi však začína vadiť, že všetkým básniam, čo sa mi zatiaľ dostali do rúk chýba diverzita, čo sa lgbt komunity, ktorá sa do iných žánrov už pomaly ale isto dostáva, týka, no to nie je vyslovene "chybou" tejto knižky. Jednoducho som si to pri nej len uvedomila, no aj napriek tomuto faktu sa mi páčila a je to asi najlepšia knižka vrámci poézie, čo som čítala.

Aj keď je Lang Leav v zahraničí populárnou autorku, veľa z vás ju asi poznať nebude, jedine ak by ste si ju pamätali z minulej recenzie na knižku Love & Misadventure. Aj napriek tomu, že sa stala bestsellerom, na československej knižnej blogovej scéne sa nachádza skôr próza. Čítanie poézie však obľubujem asi zo všetkého najviac a tak vás vítam pri ďalšej recenzii na knihu básní.

J.K Rowling hádam predstavovať nemusím, stavím sa, že o nej čo to počuli aj muklovia, či nemágovia, rada by som vám však aspoň trochu predstavila Jacka Thorna a Johna Tiffanyho. Jack Thorne je scenárista a dramatik no a na druhú stranu John Tiffany divadelný režisér. Obaja pochádzajú z Anglicka a za svoju prácu už získali mnoho ocenení.


Stavím sa, že Vás určite zaujímalo ako to všetko bude ďalej. Myslím tým, čo sa stane s Harrym, Ronom, Hermionou, no aj s ďalšou generáciou. Aj keď sme "ôsmy" diel nedostali písaný v normálnej forme, predsa len sme sa dočkali. Niektorým to, že bol diel písaný ako divadelná hra nevyhovovalo a niektorým sa knižka vôbec nepáčila. Ja sa však nemám na čo sťažovať, divadelné hry, aj keď ich často nečítam obľubujem - je to jediný druh povinného čítania, ktorý dokážem zniesť a navyše si ho užívam aj keď sa jedná o dielo staré niekoľko storočí, čo zvyčajne nevyhľadávam. Ale vráťme sa k téme. Na knižke bolo super, že sa zase raz netočila len okolo Harryho, ako tie predošlé, no aj to, že sme spoznali nové postavy. Ďalšiou fajn vecou bolo cestovanie v čase, teda skôr jeho následky. Bolo zaujímavé vidieť, ako by sa svet zmenil, len kvôli jednému ľudskému životu. Viac vám z deju už prezrádzať nechcem, nechajte sa prekvapiť a strhnúť do deja tak ako ja.


Aj keď táto knižka nie je až taká obľúbená, ako tie ostatné, ja som si ju zamilovala. Čítala som síce len prvé dva diely Harryho Pottera, no musím povedať, že Prekliate dieťa sa mi páčilo zatiaľ najviac. A o Albusovi a Scorpiusovi ani nehovorím, už po pár stránkach som si ich zamilovala a jednoducho nešlo neshipovať ich (to zvláda len What Thomas Read) :D.

Stačí len chcieť... presne, ako hovorí názov knihy, lenže želania ktoré vyslovíte nahlas vždy nemusia byť také, ako si ich predstavujete, aj keď ste ich pôvodne chceli. Sociálna sieť NEED vám dá všetko po čom túžite, stačí len na oplátku splniť úlohu, ktorú vám zadá. Zo začiatku sú úlohy nevinné. Vašou jedinou úlohou je napríklad pozvať piatich kamarátov, aby sa tiež zaregistrovali, no zadania sú čoraz ťažšie, stupňujú sa. Čo sa však stane, ak sa to dostane do bodu, kedy môžete prísť o život? Na tejto knihe je krásne vidieť, aký môžu mať dopad na ľudí sociálne siete, no aj to, čo všetko sme ochotní urobiť pre to, aby sme získali nový mobil, či lístky na koncert.
Hlavná hrdinka Kaylee Dunhamová je však iná ako jej rovesníci. Má iné priority ako jej spolužiaci a keď sa jej NEED opýta, čo potrebuje do kolónky zadá ľadvinu pre jej brata DJa. Pre to, aby pomohla svojmu bratovi urobila hádam všetko. Snažila sa nájsť svojho otca, cez prestávky presviedčala spolužiakov aby sa dali testovať, či náhodou nie sú vhodný darcovia, až si celé mesto a dokonca aj jej mama začali myslieť, že to v hlave nemá v poriadku a tak sa ako jediná východisková situácia zdá poslať svoje želanie na sociálnu sieť o ktorej ešte pred pár dňami nemal nikto poňatia. Aj dobrý úmysel sa však môže zvrtnúť a na koniec nemusí byť ohrozený len život jej brata, ktorý nutne potrebuje transplantáciu.

Knižka by sa určite dala označiť za čítavú, značí o tom aj fakt, že som ju prečítala za jeden a pol dňa. Vytknúť by sa jej však dalo mnoho pohľadov a striedanie ich a er formy. Keď sú kapitoly z pohľadu hlavnej hrdinky písané v prvej osobe a tie zvyšné v tretej, občas to môže pôsobiť a aj pôsobí mätúco. Aj keby ste sa knižku nechystali čítať, všetci by sme si z nej mali zobrať ponaučenie: Nezájdime tak ďaleko, aby sme kvôli internetu, či našim túžbam ohrozili život niekoho iného. Aj keď si môžete povedať, že knižka je len výplod autorkinej fantázie, neznamená to, že sa niečo podobné nemôže prihodiť aj nám.

Skoro po roku sa tu opäť stretávame s trilógiou Insomnia. Po dlhom čakaní sa mi do rúk konečne dostalo vytúžené pokračovanie, ktoré nesklamalo, no to Vám asi stačiť nebude, však? Hneď na začiatok by som chcela poznamenať, že autorku, ako býva u mňa zvykom, bližšie predstavovať nejdem, opakovala by som sa, niečo o nej sa už nachádza na minulej recenzii a zvyšok sa nachádza na blogu autorky. Ja si teda myslím, že by sme sa rovno mohli pustiť do deja knihy.






Tentokrát sa nenachádzame len v upršanom Londýne, ale cestujeme po celom svete. Kvôli udalostiam, ktoré sa udiali na konci prvej knihy a Bartonovým novonadobudnutým schopnostiam už v Londýne Saru nič nedrží, práve naopak, musela ho opustiť aj kvôli jej zničenej kariére spisovateľky, ktorá sa zosypala ako domček z karát po jednej autogramiáde. Tu sa však problémy nekončia, práve naopak. S hlavnou hrdinkou nie je všetko v poriadku, odkedy bola v kaviarni, v ktorej len tak zaspali všetci ľudia a po krátkom čase sa zobudili a nebadali žiadne zmeny, začínajú sa s ňou diať divné veci a navyše sa stretne s jej biologickým otcom.

Zaujíma Vás viac, chcete vedieť, čo sa stane ak si insomnik (človek, ktorý nedokáže zaspať) zívne, ba dokonca zaspí?

Knižná séria Insomnia patrí a verím, že aj bude patriť k mojim najobľúbenejším. Malé plus, aj keď ho nepotrebuje, lebo knižku hodnotím na plný počet, získava preto, že je napísaná slovenskou autorkou. Knižka bola počas celého čítania pútavá a oceňujem (aj keď zároveň preklínam, lebo sa neviem dočkať pokračovania), že ku koncu bola čoraz napínavejšia a ako čitateľ som sa pri nej ani nestihla nudiť, práve naopak. Už v prvej časti sme sa dozvedeli, že insomniou to nekončí a je toho oveľa viac, no keď sa dozvedáme koľko toho je a kto za tým stojí, jednoducho nejde nežasnúť nad tým, ako to má autorka celé premyslené. A na záver hodnotenie, ktoré však už aj tak poznáte: