Ako už názov napovedá, jedná sa o básne o láske, no mimo toho aj o živote. Nie sú však len tak obyčajné, sú dopĺňané čiernobielymi fotografiami, niektoré sú písané bielym písmom na čiernej stránke, caps lockom, či dokonca ručne. Dokopy to tvorí akýsi jedinečný súlad a tak je knižka pastvou pre oči nie len kvôli vzhľadu, ale aj kvôli textu, ktorý sa v nej nachádza. Keď ma nejaká báseň oslovila, alebo sa mi z nej zapáčila nejaká myšlienka, dala som si na stranu, na ktorej sa nachádzala lepiacu záložku, no a na konci ich tam bolo takmer tridsať.

“Her heart was wild
but I didn't want to catch it.
I wanted to
run with it
to set mine free.”



Táto knižka sa mi páčila viac než Milk and Honey, ktorá v rámci sveta modernej poézie zažila asi najväčší boom. Navyše sa k nej ten čiernobiely nádych jednoducho dokonale hodí. V poslednom čase mi však začína vadiť, že všetkým básniam, čo sa mi zatiaľ dostali do rúk chýba diverzita, čo sa lgbt komunity, ktorá sa do iných žánrov už pomaly ale isto dostáva, týka, no to nie je vyslovene "chybou" tejto knižky. Jednoducho som si to pri nej len uvedomila, no aj napriek tomuto faktu sa mi páčila a je to asi najlepšia knižka vrámci poézie, čo som čítala.