Blue Is The Warmest Color (Julie Maroh) - Recenzia

by - 21.11.17

Julie Maroh je autorka a ilustrátorka pochádzajúca zo severného Francúzska. Kresliť začala už v útlom veku - prvý komiks nakreslila už keď mala osem rokov. Neskôr aj dokonca vyštudovala komiksové výtvarníctvo v Brusseli, kde žije doteraz.

Informácie o knižke:
Originálny názov - Le bleu est une couleur chaude
Autor - Julie Maroh
Vydavateľstvo - Arsenal Pulp Press
Žáner - Román/Komiks

zdroj obrázku: Tumblr

Clementine po smrti Emme zanechala niekoľko denníkov v odtieňoch modrej, ktoré počas svojho života zapísala a my ich spolu s ňou čítame. Skoro celý príbeh je písaný v retrospektíve, ktorá je nakreslená v čiernobielych odtieňoch a jediné farebné veci sú práve tie modré. My sa tak dozvedáme, aké to je mať rád niekoho, kto je rovnakého pohlavia, zápasiť s tým, no aj byť kvôli tomu šikanovaný nielen zo strany spolužiakov, ale aj rodičov.

"Emma... you are sleeping next to me as I write this. I've known you for so long that I know exactly what you were feeling when they put me in this hospital bed... guilt."

Všetko sa začalo tým, keď Clementine zobral Valentin, jej najlepší kamarát, do gay klubu, kde zahliadla modrovlasú dievčinu, ktorú už raz videla na ulici, keď mala ísť na rande s Tomasom, lebo ju k tomu kamarátky v podstate donútili. Vzťah sa nakoniec rozpadne po šiestich mesiacoch, keď Thomas začína chcieť niečo viac a hlavná hrdinka si začína uvedomovať skutočnosť, že ju opačné pohlavie nepriťahuje. Po čase sa Clementine začína stretávať s Emmou, vyššie spomenutým dievčaťom, ktorému však vyhovuje len priateľstvo s výhodami a nie je ochotné rozísť sa so svojou priateľkou a tak sa príbeh čoraz viac zamotáva.
"Have you never been ashamed to be like that?"
"Only love will save the world. Why would I be ashamed to love?"

Knižka Blue Is The Warmest Color nie je len pútavo napísaná, ale aj pekne nakreslená a nechýbalo jej nič k tomu aby si zaslúžila plný počet bodov. Navyše odzrkadľuje realitu dnešného sveta, to, akí sú ľudia bezdôvodne netolerantní ale aj aké je občas ťažké prijať samého seba takého aký sme a vyjsť s tým chtiac-nechtiac najavo pred ostatnými. Na záver už len toľko, že dúfam, že Vás knižka oslovila. U mňa je jedna z najobľúbenejších a kým som stihla napísať túto recenziu, prečítala som ju druhýkrát.
Budem vďačná za každý komentár či zdieľanie.

You May Also Like

0 komentárov