Clementine po smrti Emme zanechala niekoľko denníkov v odtieňoch modrej, ktoré počas svojho života zapísala a my ich spolu s ňou čítame. Skoro celý príbeh je písaný v retrospektíve, ktorá je nakreslená v čiernobielych odtieňoch a jediné farebné veci sú práve tie modré. My sa tak dozvedáme, aké to je mať rád niekoho, kto je rovnakého pohlavia, zápasiť s tým, no aj byť kvôli tomu šikanovaný nielen zo strany spolužiakov, ale aj rodičov.

Všetko sa začalo tým, keď Clementine zobral Valentin, jej najlepší kamarát, do gay klubu, kde zahliadla modrovlasú dievčinu, ktorú už raz videla na ulici, keď mala ísť na rande s Tomasom, lebo ju k tomu kamarátky v podstate donútili. Vzťah sa nakoniec rozpadne po šiestich mesiacoch, keď Thomas začína chcieť niečo viac a hlavná hrdinka si začína uvedomovať skutočnosť, že ju opačné pohlavie nepriťahuje. Po čase sa Clementine začína stretávať s Emmou, vyššie spomenutým dievčaťom, ktorému však vyhovuje len priateľstvo s výhodami a nie je ochotné rozísť sa so svojou priateľkou a tak sa príbeh čoraz viac zamotáva.