“Sny o nepravdepodobnom majú svoje meno. Voláme ich nádej.”

zdroj obrázku: xaroulini

“Georg, týmto príbehom sa tiahne jedna niť, a tou sú chvíle, čo som strávil s Pomarančovým dievčaťom. Nemá zmysel počítať dni, keď som ju nestretol. Tak ako sa nehovorí o kupónoch lota, čo nevyhrali. Počul si niekedy, že by sa nimi niekto chválil? Kedy si naposledy čítal v novinách o človeku, ktorý sa nestal v lote milionárom? O tom je aj tento príbeh. Príbeh o dievčati s pomarančami je rozprávanie o obrovskej lotérii, kde vidno len víťazné kupóny.”

Georg bol ešte primalý na to, aby to chápal. Preto sa rozhodol zanechať mu list, v ktorom mu položil zopár otázok, rozprával mu o živote a vesmíre, no rozpovedal mu aj tajomný príbeh o dievčine s pomarančami. Georg sa nakoniec rozhodne napísať knihu spolu s jeho otcom, je to akýsi dialóg ponad priepasť času. Knihu totiž tvorí Janov list z minulosti, prostredníctvom ktorého Georg spoznáva svojho otca, a myšlienky a odpovede jeho syna zo súčastnosti. Viac vám však prezradiť nechcem, knižka určite stojí za to, aby ste po nej siahli a záhadu Pomarančového dievčata odhalili sami.

zdroj obrázku: bookswrotemystory

V post-anarchistickom svete, kde vládu prebrali Renegáti - ľudia s výnimočnými schopnosťami, ktorí chceli pre svet lepšiu budúcnosť, sa hneď na začiatku stretávame s Novou, Anarchistkou, z ktorej pohľadu je prerozprávaná väčšina kapitol.  K Renegátom cíti nenávisť, lebo jej otcovi prisľúbili, že ochránia ich rodinu a kvôli tomu, že nedodržali slovo ostala Nova bez rodičov a mladšej sestry. To však nie je jediná vec, kvôli ktorej túži po pomste. Neskôr jej Renegáti zabili strýka, vodcu Anarchistov, ktorý sa o ňu staral odkedy prišla o rodičov. Nie všetky kapitoly sú však prerozprávané z jej pohľadu, ale aj z pohľadu Adriana, syna dvoch zakladajúcich Renegátov, a tak máme možnosť nahliadnuť, ako to funguje v oboch znepriatelených skupinách. Aj napriek tomu tak nejak nevieme, komu vlastne držíme palce. Zo začiatku nadržiavame Nove aj napriek tomu, že je Anarchistkou a vo väčšine príbehov sú práve superhrdinovia tí dobrí. Nie všetko je však také, ako sa môže zdať. Niektorí z Renegátov porušujú vlastný kódex a na druhú stranu tu máme Anarchistov, ktorí netúžia po chaose, ale po slobode. Táto kniha jednoducho nemá vyslovene kladné či záporné postavy, no postavy, ktoré sa správajú ľudsky, podľa svojho presvedčenia. Každá skupinka chce dosiehnuť to, čo je podľa nich najlepšie, no aj napriek tomu, sú to úhlavní nepriatelia. Čo sa však stane, ak sa tieto dva svety stretnú, keď sa Nova pod zmeneným menom zúžastní skúšok za Renegátku, aby mala informácie z prvej ruky, a nakoniec uspeje?

 
 Knižku hodnotím veľmi pozitívne, nakoľko sa pri nej človek nenudí. Takmer neustále bola nabitá akciou a opis prostredia bol tak úžasný, že ste niekedy mali pocit, že ste na tých miestach z knižného sveta boli. Ďalšou kladnou vecou je aj to, že schopnosti Renegátov a Anarchistov neboli už stokrát okukané a tuctové, no práve naopak originálne. Nova, ktorá nikdy nespí a vie človeka uspať tým, že sa ho dotkne, či Adrian, ktorý dokáže zhmotniť všetky svoje kresby, no nie len to. Čo poviete na superschopnosť, premeniť sa na kŕdeľ motýlov, ovládať masu ľudí ako bábky, či dokonca absorbovať schopnosti ostatných výnimočných?

zbroj obrázku: ohdear_ohdeer

“Everything that terrifies you these monsters that keeps you up at night that torment you that make you feel small breakable unable to breathe like you should not exist at all, you defeat them everyday just by being alive, this on its own proves that you are enough, and you already have everything you need to survive.”

“When your daughter asks you to tell her bedtime stories, the kind that you grew up with, I hope you tell her better versions.

I hope you tell her bedtime stories where the princess isn't the princess but a knight and she's going to wat with dragons all by herself. I hope you tell her stories where the princess rescues her father's kingdom from impending doom. I hope you tell her stories where girls save themselves from anything. And no towers and monsters and dragons and kings can ever stop them from doing what they want to do.”

V druhom dieli obe sestry bojujú s temnotou, čo oproti prvému dielu nie je zmena, no tentokrát, je jedna z dvojčiat nedobrovoľne jej súčasťou a temnota sa snaží na svoju stranu získať aj tú druhú. Snažia sa bojovať proti dávnemu predurčeniu, no každá po svojom. Oproti prvému dielu v knižke nájdeme nové postavy, ale aj prostredie, v ktorom sa dej knižky odohráva. Tento diel sa mi páčil o čosi menej,  no koniec knižky to vynahradil a zaujíma ma, akým smerom sa knižná séria posunie. Zvíťazí dobro, ako v rozprávkach, alebo ho premôže temnota? Tento diel knižnej série o dvojčatách Lei a Sáre priniesol viac mágie, napätia a aj akcie, ktorej však niekedy bolo až príliš a výsledné hodnotenie knižky je teda nasledovné:


A čo vy? Čítali ste už Labyrint osudu, či inú knižku od autorky Lenky Dostálovej, alebo sa len chystáte?

Clementine po smrti Emme zanechala niekoľko denníkov v odtieňoch modrej, ktoré počas svojho života zapísala a my ich spolu s ňou čítame. Skoro celý príbeh je písaný v retrospektíve, ktorá je nakreslená v čiernobielych odtieňoch a jediné farebné veci sú práve tie modré. My sa tak dozvedáme, aké to je mať rád niekoho, kto je rovnakého pohlavia, zápasiť s tým, no aj byť kvôli tomu šikanovaný nielen zo strany spolužiakov, ale aj rodičov.

Všetko sa začalo tým, keď Clementine zobral Valentin, jej najlepší kamarát, do gay klubu, kde zahliadla modrovlasú dievčinu, ktorú už raz videla na ulici, keď mala ísť na rande s Tomasom, lebo ju k tomu kamarátky v podstate donútili. Vzťah sa nakoniec rozpadne po šiestich mesiacoch, keď Thomas začína chcieť niečo viac a hlavná hrdinka si začína uvedomovať skutočnosť, že ju opačné pohlavie nepriťahuje. Po čase sa Clementine začína stretávať s Emmou, vyššie spomenutým dievčaťom, ktorému však vyhovuje len priateľstvo s výhodami a nie je ochotné rozísť sa so svojou priateľkou a tak sa príbeh čoraz viac zamotáva.

zdroj obrázku: Twitter

Táto knižka by sa dala rozdeliť do troch častí:
1. Toto je tak zlé, že neviem, či to vôbec čítať ďalej #poďmesaľutovať
2. Presladené, ale v pohode
3. Motivačná literatúra #dokážemvšetkosamanepotrebujemnikoho

Aj keď sa našlo zo desať básničiek, alebo skôr ich myšlienok, ktoré sa mi páčili, zopár ku ktorým som mala neutrálny názor a bola som v pohode s čítaním ich, no prvá kapitola the princess bola jedna veľká pohroma. Akože je pekné, že sa chce autorka podeliť so svojím životným príbehom a píše o tom, čo strašné v živote prežila, ale nie takto... naozaj. A ešte jedna vec, keď som zbežne pozerala recenzie na Good reads, čo som zrejme mala spraviť pred tým, než som si knižku objednala našla som jednu vetu s ktorou sa naozaj nedalo nesúhlasiť, väčšina tejto knihy, bola totiž oenterovaná sebaľútosť.

Vie mi niekto vysvetliť, kde konkrétne môžem napríklad v tomto texte nájsť tú sľúbenú poéziu? A prečo niekto ničí knižky takýmto strašným spôsobom? Ešte k tomu tie najobľúbenejšie?

she begins
tearing
the pages

from the spines
of her favorite
books

& frantically
stuffs wads of words
into her mouth,

praying it's true
that you become
what you eat