Aj keď je Lang Leav v zahraničí populárnou autorku, veľa z vás ju asi poznať nebude, jedine ak by ste si ju pamätali z minulej recenzie na knižku Love & Misadventure. Aj napriek tomu, že sa stala bestsellerom, na československej knižnej blogovej scéne sa nachádza skôr próza. Čítanie poézie však obľubujem asi zo všetkého najviac a tak vás vítam pri ďalšej recenzii na knihu básní.

J.K Rowling hádam predstavovať nemusím, stavím sa, že o nej čo to počuli aj muklovia, či nemágovia, rada by som vám však aspoň trochu predstavila Jacka Thorna a Johna Tiffanyho. Jack Thorne je scenárista a dramatik no a na druhú stranu John Tiffany divadelný režisér. Obaja pochádzajú z Anglicka a za svoju prácu už získali mnoho ocenení.


Stavím sa, že Vás určite zaujímalo ako to všetko bude ďalej. Myslím tým, čo sa stane s Harrym, Ronom, Hermionou, no aj s ďalšou generáciou. Aj keď sme "ôsmy" diel nedostali písaný v normálnej forme, predsa len sme sa dočkali. Niektorým to, že bol diel písaný ako divadelná hra nevyhovovalo a niektorým sa knižka vôbec nepáčila. Ja sa však nemám na čo sťažovať, divadelné hry, aj keď ich často nečítam obľubujem - je to jediný druh povinného čítania, ktorý dokážem zniesť a navyše si ho užívam aj keď sa jedná o dielo staré niekoľko storočí, čo zvyčajne nevyhľadávam. Ale vráťme sa k téme. Na knižke bolo super, že sa zase raz netočila len okolo Harryho, ako tie predošlé, no aj to, že sme spoznali nové postavy. Ďalšiou fajn vecou bolo cestovanie v čase, teda skôr jeho následky. Bolo zaujímavé vidieť, ako by sa svet zmenil, len kvôli jednému ľudskému životu. Viac vám z deju už prezrádzať nechcem, nechajte sa prekvapiť a strhnúť do deja tak ako ja.


Aj keď táto knižka nie je až taká obľúbená, ako tie ostatné, ja som si ju zamilovala. Čítala som síce len prvé dva diely Harryho Pottera, no musím povedať, že Prekliate dieťa sa mi páčilo zatiaľ najviac. A o Albusovi a Scorpiusovi ani nehovorím, už po pár stránkach som si ich zamilovala a jednoducho nešlo neshipovať ich (to zvláda len What Thomas Read) :D.