zdroj obrázku: Twitter

Táto knižka by sa dala rozdeliť do troch častí:
1. Toto je tak zlé, že neviem, či to vôbec čítať ďalej #poďmesaľutovať
2. Presladené, ale v pohode
3. Motivačná literatúra #dokážemvšetkosamanepotrebujemnikoho

Aj keď sa našlo zo desať básničiek, alebo skôr ich myšlienok, ktoré sa mi páčili, zopár ku ktorým som mala neutrálny názor a bola som v pohode s čítaním ich, no prvá kapitola the princess bola jedna veľká pohroma. Akože je pekné, že sa chce autorka podeliť so svojím životným príbehom a píše o tom, čo strašné v živote prežila, ale nie takto... naozaj. A ešte jedna vec, keď som zbežne pozerala recenzie na Good reads, čo som zrejme mala spraviť pred tým, než som si knižku objednala našla som jednu vetu s ktorou sa naozaj nedalo nesúhlasiť, väčšina tejto knihy, bola totiž oenterovaná sebaľútosť.

Vie mi niekto vysvetliť, kde konkrétne môžem napríklad v tomto texte nájsť tú sľúbenú poéziu? A prečo niekto ničí knižky takýmto strašným spôsobom? Ešte k tomu tie najobľúbenejšie?

she begins
tearing
the pages

from the spines
of her favorite
books

& frantically
stuffs wads of words
into her mouth,

praying it's true
that you become
what you eat

Celý príbeh pôsobí dosť pochmúrne a je z neho cítiť, aký je hlavný hrdina nešťastný, okrem tohto som asi z knižky nič iné nevyzistila. Fajn nápad je určite to, že je knižka (takmer) bez slov, no aby nápad fungoval, čitatelia by mu mali porozumieť, inak to tak nejak stráca význam a jedná sa len o obrázky v knižnej väzbe. Inak ešte si musím trochu rýpnuť, ako sa dá pomýliť autorové meno? Jednoducho keď je preklep vo vnútri knihy, je to aspoň trochu akceptovatelné, aj keď by sa to nemalo stať, vzhľadom na to, že ju čítalo niekoľko ľudí pred tým, ako bola poslaná do tlače, no toto je sila.

*1,5

Ako už názov napovedá, jedná sa o básne o láske, no mimo toho aj o živote. Nie sú však len tak obyčajné, sú dopĺňané čiernobielymi fotografiami, niektoré sú písané bielym písmom na čiernej stránke, caps lockom, či dokonca ručne. Dokopy to tvorí akýsi jedinečný súlad a tak je knižka pastvou pre oči nie len kvôli vzhľadu, ale aj kvôli textu, ktorý sa v nej nachádza. Keď ma nejaká báseň oslovila, alebo sa mi z nej zapáčila nejaká myšlienka, dala som si na stranu, na ktorej sa nachádzala lepiacu záložku, no a na konci ich tam bolo takmer tridsať.

“Her heart was wild
but I didn't want to catch it.
I wanted to
run with it
to set mine free.”



Táto knižka sa mi páčila viac než Milk and Honey, ktorá v rámci sveta modernej poézie zažila asi najväčší boom. Navyše sa k nej ten čiernobiely nádych jednoducho dokonale hodí. V poslednom čase mi však začína vadiť, že všetkým básniam, čo sa mi zatiaľ dostali do rúk chýba diverzita, čo sa lgbt komunity, ktorá sa do iných žánrov už pomaly ale isto dostáva, týka, no to nie je vyslovene "chybou" tejto knižky. Jednoducho som si to pri nej len uvedomila, no aj napriek tomuto faktu sa mi páčila a je to asi najlepšia knižka vrámci poézie, čo som čítala.

Aj keď je Lang Leav v zahraničí populárnou autorku, veľa z vás ju asi poznať nebude, jedine ak by ste si ju pamätali z minulej recenzie na knižku Love & Misadventure. Aj napriek tomu, že sa stala bestsellerom, na československej knižnej blogovej scéne sa nachádza skôr próza. Čítanie poézie však obľubujem asi zo všetkého najviac a tak vás vítam pri ďalšej recenzii na knihu básní.

J.K Rowling hádam predstavovať nemusím, stavím sa, že o nej čo to počuli aj muklovia, či nemágovia, rada by som vám však aspoň trochu predstavila Jacka Thorna a Johna Tiffanyho. Jack Thorne je scenárista a dramatik no a na druhú stranu John Tiffany divadelný režisér. Obaja pochádzajú z Anglicka a za svoju prácu už získali mnoho ocenení.


Stavím sa, že Vás určite zaujímalo ako to všetko bude ďalej. Myslím tým, čo sa stane s Harrym, Ronom, Hermionou, no aj s ďalšou generáciou. Aj keď sme "ôsmy" diel nedostali písaný v normálnej forme, predsa len sme sa dočkali. Niektorým to, že bol diel písaný ako divadelná hra nevyhovovalo a niektorým sa knižka vôbec nepáčila. Ja sa však nemám na čo sťažovať, divadelné hry, aj keď ich často nečítam obľubujem - je to jediný druh povinného čítania, ktorý dokážem zniesť a navyše si ho užívam aj keď sa jedná o dielo staré niekoľko storočí, čo zvyčajne nevyhľadávam. Ale vráťme sa k téme. Na knižke bolo super, že sa zase raz netočila len okolo Harryho, ako tie predošlé, no aj to, že sme spoznali nové postavy. Ďalšiou fajn vecou bolo cestovanie v čase, teda skôr jeho následky. Bolo zaujímavé vidieť, ako by sa svet zmenil, len kvôli jednému ľudskému životu. Viac vám z deju už prezrádzať nechcem, nechajte sa prekvapiť a strhnúť do deja tak ako ja.


Aj keď táto knižka nie je až taká obľúbená, ako tie ostatné, ja som si ju zamilovala. Čítala som síce len prvé dva diely Harryho Pottera, no musím povedať, že Prekliate dieťa sa mi páčilo zatiaľ najviac. A o Albusovi a Scorpiusovi ani nehovorím, už po pár stránkach som si ich zamilovala a jednoducho nešlo neshipovať ich (to zvláda len What Thomas Read) :D.