Čierna schránka (Nina Protušová) - Recenzia

by - 2:50

Kniha Čierna schránka je prvou a zatiaľ jedinou knihou od autorky Niny Protušovej, ktorá pochádza zo Slovenska. Písaniu sa začala venovať už na strednej škole, kde uspela vo viacerých literárnych súťažiach.


Stačí si niečo naozaj priať a ono sa to splní, v tomto príbehu doslova.

Marise zo začiatku nedochádza, že tie divné veci, ktoré sa okolo nej dejú spôsobuje ona, to že za ňou prišiel do galérie neznámy muž, ktorý jej povedal, že prvé mesiace sú ťažké, jej zo začiatku behá po rozume, no nakoniec to hodí za hlavu. Na prvý pohľad je úplne normálna stredoškoláčka, ktorá miluje umenie, s až príliš poverčivými rodičmi, ktorý prídu na to, že ich dcéra je lucidínka. No problém je ten, že sú zároveň sliedičmi a v tejto knihe aj akýmisi záporákmi ktorý túžia po moci, stretávajú sa v tajných spolkoch no v konečnom dôsledku majú len silácke reči a bez rúch temnoty aj tak nič nezmôžu.

"Ja som vždy vedel, že si tak trochu blázon."
"Ty máš čo hovoriť. Mám v živej pamäti, ako si na kolieskových korčuliach išiel po pohyblivých schodoch. Do protismeru!"

Marisa sa síce sa nevedela dočkať, kedy konečne doštuduje a vyrazí na cesty, nečakala však, že ju jedného dňa rodičia bez vysvetlenia vyhodia z domu. Postupne sa o sebe začne dozvedať, že až tak normálna nie je, no aj to, že jej rodičia nie sú len poverčiví a je za tým omnoho viac. Aby som však povedala pravdu, ako hlavná protagonistka si ma nezískala, zato Gregory, ktorý si svoj lucidný život užíval naplno ma oslovil už na začiatku a patril k mojim najobľúbenejším postavám (teda až na ten koniec), aj keď jeho správanie nebolo vždy ukážkové, bol pekný, šarmantný a vtipný.


"Je to ako chytanie motýľov. Sú krásne, keď poletujú po lúke, no keď jedného z nich chytíš, zlomíš mu krídla a vyhlásiš ho za svoj úlovok, pochopíš, že jeho krása je prchavá."

Za svoj život som už prečítala veľa kníh, rôzne príbehy, ktoré mi utkveli v pamäti alebo si nejakým spôsobom získali miesto v mojom srdci, no a túto knihu oceňujem hlavne vďaka jej jedinečnosti, veď fantasy o upíroch či vlkodlakoch sme tu už ako sama autorka tvrdí mali, no lucidíni sú niečo nové, niečo originálne. Plusom no zároveň aj mínusom bol koniec, na jednu stranu bolo fajn, že bol neočakávateľný, no na druhú ma sklamal a išlo to s ním tak nejak dolu vodou.

Knižka mala dosť nedostatkov, no téma bola zaujímavá a preto si vyslúžila nasledovné hodnotenie:

Budem vďačná za každý komentár či zdieľanie.



You May Also Like

3 komentárov

  1. Knižku som čítala ešte dávnejšie a nápad sa mi veľmi páčil, ale spracovanie si ma až tak nezískalo. No dočítala som to, čo sa o veľa slovenských knihách povedať nedá :D Takže v tom vidím plus.
    Inak som to hodnotila podobne ako ty.
    Ale autorku som stretla párkrát aj osobne a je super. Hádam sa jej čoskoro podarí vydať ďalšiu knižku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som veľa slovenských kníh nečítala, no do konca som prečítala zatiaľ každú :D Aj keď čítam hlavne zahraničné knihy, napríklad takých Mariotovich dedičov hodnotím veľmi pozitívne. Každopádne si myslím, že ak Nina vydá ďalšiu knihu, bude určite lepšia, predsa len od vydania Čiernej schránky už nejaké tie dva roky ubehli :) Ďakujem za komentár.

      Odstrániť
    2. K Mariotovým dedičom som sa ešte nedopracovala a vlastne ani neviem, či sa k tomu dostanem, akosi sa mi nechce, aj keď verím, že to môže byť určite zaujímavé. No som zvedavá na autorkinu novú knihu Korene hriechu.

      Odstrániť